Keď sa z bábätka stáva parťák, má to svoje obrovské výhody aj nevýhody. Dokáže sa samo najesť, naznačí či povie vám, čo sa mu nepáči či čo ho bolí, dlhšie ho zaujmú hračky či aktivity. Začína však používať aj svoju hlavu – nie, nechcem, nejdem. Čo robiť a nerobiť, aby ste sa zachovali správne pri prvých záchvevoch vzdoru?
Prerod z novorodenca na dojča je veľký mílnik v živote dieťaťa. Oveľa väčšou zmenou je však zmena z dojčaťa na batoľa. Po dovŕšení prvého roka života uvidíte, čo ste vo výchove, starostlivosti a manipulácii s dieťaťom zvládli, pri čom ste zaváhali a čo ste zanedbali. Niektoré veci sa napraviť dajú, iné s ťažkosťami (v tých najťažších prípadoch aj s odbornou pomocou či rehabilitáciou, napríklad pri nesprávnom vodení za ruky pri nácviku chôdze alebo pri používaní nezdravých pomôcok – napr. chodúľok). Teraz však prichádza obdobie, kedy by ste mali začať trénovať naozaj pevné nervy. To, ako ste sa správali a ako sa budete správať k svojmu dieťaťu a ľuďom v jeho okolí, totiž začne zrkadliť. Áno, mnohé prejavy sú geneticky dané, no ak dieťa kričí a búcha päsťami, že nechce odísť z hračkárstva, pravdepodobne vás alebo iný dospelý vzor videlo niekedy kričať či od jedu buchnúť rukou do stola. Čo teda robiť a čo nerobiť?
1. Si zlý chlapec, zlé dievča.
Nevyriekavajte súdy a nenálepkujte. Radšej povedzte, teraz sa na teba hnevám, pretože hádžeš hračky na zem. A to sa nesmie.
2. Ľahni si a lež!
Prebaľovanie a prezliekanie je pre deti, ktoré sa naučili stáť alebo chodiť, celkom peklo a skúška trpezlivosti aj pre rodičov. Poloha na chrbte je pre dieťa v tomto veku zraniteľná, preto sa z nej snaží vymaniť čo najskôr. Neprotestujte. Dieťa prebaľujte v stoji, napríklad opreté o vaňu či stoličku. Tak mu aj pohodlne umyjete zadok.
3. Tak tu zostaň, idem sama.
Akékoľvek vyhrážky, ktoré nesplníte, sú klamstvá. Deti ich rýchlo prekuknú a stanú sa voči nim imúnne. Takže ak nabudúce nebude chcieť odísť z ihriska, povedzte mu, že sa môže ísť ešte dvakrát šmyknúť a idete spolu domov variť obed.
4. Kým to nezješ, nejdeš od stola.
Zdravý vzťah k jedlu treba budovať už od útleho veku. Ak dieťa odmieta jedlo, nenúťte ho nasilu, v žiadnom prípade mu ho nepchajte do úst. Snažte sa mu ponúkať alternatívy a odolávajte – niektoré deti potrebujú mať brokolicu na tanieri aj 14-krát, aby z nej nakoniec ochutnali. Experimenujte aj s konzistenciou – niektoré preferujú pyré, iné zase kúsky, ktoré môžu hrýzť. Niektoré potrebujú jesť s príborom, aby si nezašpinili ruky, iné sa s ním najesť nedokážu. Rešpektujte to, budete mať ešte dostatok času ich to naučiť.
5. Keď si takýto, nemám ťa rada
Dieťa si dokáže veľmi zreteľne zapamätať negatívnu emóciu. Do troch rokov života potrebujú cítiť, že svet je láskavé a bezpečné miesto a že ich máte nekonečne radi. Láskou sa rozmaznať nedá, deti sa rozmaznávajú práve náhradami lásky a pozornosti – darčekmi, úľavami (nemusíš po sebe upratať, si u tata, alebo môžeš pozerať rozprávky, tato nie je doma a podobne). Snažte sa pred deťmi presne pomenovať emóciu – Nahneval si ma, lebo XY. Ale aj tak ťa mám rada.
