Ak zbadáte na jedle pleseň, mala by to byť pre vás stopka – v žiadnom prípade nekonzumovať, nikdy nedávať deťom, seniorom, tehotným či dojčiacim ženám alebo ľuďom s oslabenou imunitou. Existujú však výnimky.
S malým množstvom plesne, s ktorou sa stretávame takmer každodenne v mikroskopických čiastočkách (napr. v sprchovacom kúte či v múke alebo iných potravinách) si naše telo (resp. telo zdravého človeka, nie z rizikovej kategórie) dokáže poradiť. V žiadnom prípade by ste však nemali konzumovať plesnivé potraviny – predovšetkým tie mäkké. Pleseň dokáže veľmi rýchlo zasiahnuť celú potravinu a čím je mäkšia, tým hlbšie siahajú jej korene. Ak teda v mise nájdete plesnivý banán, stačí, že má bielu či sivú iba špičku, mal by ísť celý do koša. Rovnaké pravidlo platí aj pri chlebe, salámach, varených jedlách či jogurtoch.
Ak nájdete malé chĺpky plesne napríklad na väčšej mrkve, nemusíte ju vždy vyhodiť. Teoreticky sa dá vyrezať a odrezať plesnivá časť a jej okolie tak, aby ste odstránili aj korene plesne. V každom prípade však očistenú mrkvu ešte raz dôkladne umyte a pripravujte na vysokej teplote – dlhodobým varením či pečením. Musí však ísť o naozaj miniatúrnu pleseň na veľmi tvrdej potravine a nesmie sa konzumovať bez následnej tepelnej úpravy. Takéto vyrezané potraviny nikdy neponúkajte deťom, starým či chorým ľuďom ani tehotným a dojčiacim ženám. Tie by sa mali poradiť so svojím lekárom aj pred konzumáciou plesňových syrov spomínaných nižšie.
A čo plesňové syry?
Výnimkou sú, samozrejme, ušľachtilé plesne – napríklad na syroch. Tie sú lahodné, zvýrazňujú chuť a neškodia zdraviu. V žiadnom prípade sa však nesnažte „dopestovať“ si plesnivý syr v domácich podmienkach. Mohlo by sa vám to škaredo vypomstiť nepeknou otravou, ktorá by mohla mať fatálne následky. Syry sa totiž nechávajú plesnieť v špeciálnych podmienkach a sú naočkované ušľachtilými druhmi plesní.
