Prečo nedávať bábätká sedieť

Prečo nedávať bábätká sedieť skôr, než si sadnú samy?

Zásady správnej manipulácie s novorodencom a dojčaťom sú často podceňované. Dnes je bežné, že o pokojovom režime počas šestonedelia sa už ani nehovorí, že stretnete rodičov s dvojmesačným dieťaťom na túre v Tatrách, že sa bábätká namiesto pasenia koníčkov na koberci hrajú pripútané v hojdacom kresielku a aby sa nenudili, medvedíky im pred očami tancujú a do toho spievajú uspávanku. Samozrejme, žiaden extrém (až na pár výnimiek) nie je prospešný, no „zdravý“ rozum v kombinácií s odbornými znalosťami by mal byť základom rodičovstva. Čo teda robiť a čo nerobiť?

Tiež máte občas pocit, že sa dnes väčšina matiek len preteká, čo ich dieťa už dokáže, čo všetko už ochutnalo, v koľkých jazykoch vie narátať do desať, kedy začalo sedieť, loziť, chodiť, prespalo celú noc… Nie je to nič výnimočné. Porovnávanie detí tu vždy bolo a bude, v zdravej miere na ňom nie je nič zlé, pretože občas vďaka nemu viete odhaliť prípadný problém.

No v dnešnom čase prekvitajúcich sociálnych sietí je to veľmi nebezpečná zbraň. A mieri priamo na deti matiek, ktoré nechtiac, možno kvôli nedostatku informácií či podceňovaniu vzdelávania či názorov autorít, svoje deti umelo posadzujú a učia chodiť v chodúľkach/chodítkach/pavúkoch či vodením za ruky. Ženú sa za lajkami a obdivnými komentármi, deti kvôli fotkám podopierajú vankúšmi, aby dokázali, že ich štvormesačné zlatíčko už sedí. Jasné, že z jednorazovej zábavky sa nič nestane, no pasívne posadzovanie, teda dávanie do sedu skôr, ako je na to dieťa samo pripravené = samo sa posadí, môže spôsobiť veľké problémy vo vyššom veku.

Zásady správnej manipulácie s novorodencom

Prečo ešte nesedká?

„Mama mi pri každej návšteve vravela, nech ho už trochu trénujem v sedení, veď za chvíľu bude papať príkrmy a takto na brušku si len tlačí na žalúdok. Mal vtedy 5,5 mesiaca“ začína rozprávanie Katarína, mama 10-mesačného Maťka. „Už pred pôrodom som si naštudovala zásady správnej manipulácie s novorodencom. Keďže naše dieťa bolo prvé dieťa, ktoré som reálne držala v rukách, chcela som si toho načítať čo najviac. Pasívne sedenie preto u nás nehrozilo, aj napriek kritike starších žien z rodiny. Maťko sa posadil sám zo šikmého sedu až v deviatich mesiacoch.“

Možno ste si všimli, že pri vyšetreniach pediater dieťa vyťahuje za ručičky do sedu. Pravdepodobne vám povie, aby ste to doma netrénovali. Kým on či ona pri tomto pohybe skúma svalový a pohybový vývoj dieťaťa, príliš častým opakovaním či nebodaj trénovaním takéhoto sadania môžete dieťaťu ublížiť.

Skôr, než bude dieťa samo vzpriamene sedieť

Skôr, než bude samo vzpriamene sedieť, potrebuje mať pevné brušné a chrbtové svalstvo. To sa spevní otáčaním z chrbáta na bruško či z bruška na chrbát a čiastočne aj plazením – pri otáčaní sa posilňujú šikmé brušné svaly a nacvičujú sa správne pohybové stereotypy (pri správnom otáčaní zapájaním svalov, nie švihom hlavičkou). Ak by ste ho posadzovali napriamo, trénujete priame brušné svaly, a to je kontraproduktívne. Keď bočné svaly dostatočne spevnejú, teda dieťa trávi dostatok času voľne na brušku na pevnej, no príjemnej a teplej podložke bez plienky a zbytočného oblečenia, drobec sa sám šikmo posadí a po pár dňoch či týždňoch prejde do vzpriameného sedu – jeho šikmé aj priame brušné svaly budú natoľko silné (a namixované v správnom pomere), že bude sedieť pekne rovno, nebude sa hrbiť, ohýbať chrbśt do tvaru C (častý príznak posadzovaných detí) a ani sa neprirodzene vytáčať na jednu stranu.

Dieťa so správnymi pohybovými vzorcami začne tiež (predtým alebo potom) spontánne štvornožkovať, vďaka čomu ešte viac spevní svalstvo, postupne sa postaví a začne chodiť. Príroda je múdra a dokáže veľké veci, ak sa jej človek nestavia do cesty.

Dieťa so správnymi pohybovými vzorcami

Skôr, než poviete, že aj vás dávali rodičia do sedu alebo ste sa učili chodiť na chodítku (alebo ľudovo „v pavúkovi“) a nič vám predsa nie je, dobre si to premyslite. Problémy s chrbticou alebo kĺbmi sa dostavia často v aj v päťdesiatke či šesťdesiatke a vedia byť radikálne – vôbec nie sú raritou nutné výmeny bedrových či kolenných kĺbov kvôli tzv. hriechom z mladosti. Samozrejme, za všetko nemôžu chodítka či kresielka, no v kombinácií s ťažkými školskými taškami, nevhodnou obuvou, nesprávnymi návykmi sedenia, sedavým zamestnaním či inými neduhmi alebo zlozvykmi, si často dláždime cestu do bolestivého pekla. Ak teda môžeme deti uchrániť aspoň od jedného takéhoto negatíva, tak prečo to neurobiť?!

0 0 hlasov
Hodnotenie článku