Každá veľká zmena je náročná, nielen pre dospelého, ale najmä pre dieťa. Nastúpil váš drobec do škôlky alebo vám prišiel do rodiny nový prírastok? Prípadne prechádzate náročným obdobím v práci či riešite rozvod? Na všetky tieto životné premeny môže dieťa reagovať tak, ako by ste na prvý pohľad nepredpokladali. Preto je dôležité dopriať si čas, sústredenú pozornosť a dostatok intímnych pokojných chvíľok, počas ktorých sa môžeme na dieťa lepšie “napojiť”.
Ak sa pozriete na to, ako to funguje v prírode, pochopíte. Na to, aby ste preskočili poriadne vysokú prekážku, musíte najskôr trošku zacúvať a rozbehnúť sa. Tak nejako to funguje aj pri deťoch. Na to, aby dozreli, zvládli väčší stres a nálož, na ktorú možno ešte nie sú pripravené, potrebujú sa trošku vrátiť späť. Ako keby dosýtiť svoje potreby, doplniť palivo, pomojkať sa. Poláskať pred spaním, možno uspať, hoci ste to už niekoľko mesiacov nerobili a dieťa zaspávalo samo, možno sem-tam pripomenúť, že treba ísť cikať či pomôcť obliecť tričko, hoci sa drobec od 2,5 roka obliekal sám… Je to úplne normálne, prirodzené a aj tu platí staré známe, je to len obdobie.
Dieťa sa pocikáva
Na novú situáciu môže dieťa reagovať aj pocikávaním sa, najmä nočným pomočovaním. V noci sa uvoľní, uvoľní zo seba všetko napätie, stres, všeky udržané emócie a tým pádom aj moč. Dieťa nekarhajte. Jemne a nežne mu vysvetlite, čo sa stalo a že je to v poriadku, prezlečte ho do suchého ak téme sa nevracajte. Večer obmedzte tekutiny (nie so slovami, aby si sa zase nepocikal! Situáciu nekomentujte zbytočne. Dieťa pošlite vycikať pred večernou hygienou a opätovne pred uložením do postele a opatrne sa snažte zistiť, akú tému spracováva (ak vám to nie je jasné). Pri príchode súrodenca veľmi pomáha tráviť čas so starším dieťaťom separátne, jašiť sa, nechať ho “vybiť” si baterky pri naháňačke či vankúšovej vojne, pri nástupe do škôlky uistenie, že preň vždy prídete a budete robiť toto a tamto – napríklad: Dnes po teba prídem, keď si v škôlke oddýchneš (nemusíte používať slovo spať, ak to dieťa stresuje), budem sa na teba tešiť. Myslím, že by sme mohli ísť po škôlke do parku pozrieť veveričky, chcela by si? Ak sa situácia nezlepší do mesiaca až 6 týždňov alebo je pocikávanie denné a neúnosné, poraďte sa s pediatrom o možnostiach psychologickej poradne.
Dieťa sa budí zo sna a kričí
Deti okolo troch rokov spoznávajú strach z tmy (hoci ste ich tmou nikdy nestrašili, je to prirodzené) a fantázia im pracuje naplno. Preto v tomto období často prichádzajú aj nočné mory. Dieťa nikdy nasilu nebuďte, iba ho pritúľte. Ak sa bráni, nechajte mu priestor, no dbajte na to, aby si neublížilo, nemusí totiž úplne vedieť, čo robí. Pokojne zostaňte pri ňom aj ďalších 5 – 10 minút po upokojení, môže sa ešte na chvíľku prebrať. Obmedzte sledovanie TV, všetky monitory aj tablety vypnite minimálne 2 hodiny pred spaním. Nájdite si aspoň 15 minút a s dieťaťom sa pohrajte s figúrkami alebo s bábikami. Nech vás navedie, čo majú robiť – možno sa pôjdu ukryť do domčeka (to znamená, že dieťa potrebuje uistiť, že je v bezpečí), možno budú chcieť ísť na výlet s mamou a otcom (nespomenie mladšieho brata, lebo si od neho potrebuje “oddýchnut”), možno bude pani učiteľka zlý vlk (dieťaťu “nesadla”) a podobne. Veľa vecí viete vyriešiť už len samotnou hrou. Keď si to deti opäť prežijú, resp. dokážete spoločne emócie pomenovať, je to prvý krok k prekonaniu aj nočných strachov.
Musíme ho kŕmiť aj obliekať
Regresia, teda návrat k správaniu, z ktorého už dieťa vyrástlo, je prirodzený aj pri nástupe do škôlky, aj pri príchode nového súrodenca. Pri deťoch to nie je len o tom, že zmenu nezvládajú, práve naopak. Môže to mať aj nasledujúci scenár: deti sa krásne spolu hrajú, syn vôbec neplače v škôlke a teší sa za detičkami, dcéra sa krásne stará o bábätko a stále sa pusinkujú… A zrazu odmieta jesť sama, chce sa nechať kŕmiť, ukradne bábätku cumlík, chce zase nosiť plienky, syn začne šušlať a štovrnožkovať, keď príde zo škôlky… Dieťa si potrebuje dosýtiť pocit bezpečia, uistiť sa, že jeho základňa je tam stále, bez zmeny, pre neho. Akceptujte to! Nekričte na deti, netrestajte ich za to, dosýťte im tieto potreby. Pohladkajte, nakŕmte, oblečte tridsiatykrát ponožky, prihovorte sa mu bábätkovskou rečou. Usmejte sa so slovami “ty bábo naše”, keď uvidíte, že má cumlík. Dieťa pochopí, že sa nič nezmenilo, že je všetko v poriadku a s takýmto správaním prirodzene prestane, ešte viac vyrastie s vašou pomocou. A to je nádherné!
