V poslednom období sa snáď viac ako kedykoľvek predtým skloňuje v spoločnosti slobodná výchova dieťaťa, intuitívne rodičovstvo, prirodzené rodičovstvo… Na druhej strane tiež pribúda nezvládnuteľných a nešťastných detí, ktoré skáču svojim rodičom po hlave, nevedia sa sústrediť, sú často agresívne a ich rodičia bezradný. Kde je hranica medzi prirodzeným, uvoľneným rodičovstvom a tradičnou výchovou? Kde deti potrebujú pevnejšiu ruku a kde im nechať na výber? A potrebujú vôbec usmernenia, nestačí len pekne žiť a dieťa sa pridá?
Žiaľ, nestačí. Deti nemajú vytvorený od narodenia prirodzený mechanizmus toho, čo je dobré a čo zlé. Učia sa skúšaním, učia sa nápodobou. No učia sa aj tým, že sa dotknú či prekročia hranice a príde usmernenie od rodičov. Je na nás vytvoriť im bezpečné prostredie, v ktorom môžu bez obáv objavovať, padať a znova vstávať, no stále v medziach, aby sa dokázali bezproblémovo začleniť do kolektívu, spoločnosti a vyrástli z nich láskavý a empatický ľudia.
Deti potrebujú hranice
Nemýľte si hranice s tvrdou rukou. Deti sú rôzne, niektoré majú taký temperament, že ak im umožníte zostať hore do polnoci. Pokojne zostanú a skončí to tak, že od únavy budú prestimulované skákať po gauči ešte o pol druhej a budete ich musieť do postele odniesť nasilu. Iné sa samy vypýtajú do postele už o ôsmej… Preto treba hranice prispôsobiť práve svojmu dieťaťu a jeho potrebám.
Kde nastaviť hranice?
Tam, aby sa dieťa cítilo bezpečne. Aby vedelo, že po obede a večer sa chodí spinkať, že dostane papať, keď sa zobudí, že po kúpeli príde rozprávka a teplý čaj. Deti zbožňujú predvídateľnosť a veľmi vám to uľahčí výchovu aj v ďalších rokoch.
– jedlo sa konzumuje pri stole
Naučte deti základom stolovania už od prvých príkrmov. To, že si to chcete uľahčiť a dieťa kŕmite pri tablete či TV, prípadne ho naháňate po byte s lyžicou, lebo inak neobsedí, je zarábanie si na problém v neskoršom veku. Samozrejme, je to len obdobie a všetko sa dá zvrátiť či napraviť, ale na čo si zbytočne komplikovať situáciu.
Nenúťte však zbytočne dieťa jesť, no mali by ste ho prinútiť aspoň ochutnať. Od hladu neumrie, isto sa skôr či neskôr naje, no tiež mu nevyvárajte dokola kolienka s kečupom, lebo nič iné nezje. Musí aspoň ochutnať aj iné jedlá a keď ich nezje, jednoducho by malo vydržať do ďalšieho chodu.
– čo si obliecť
Okolo 2 – 3 rokov deti začnú preferovať oblečenie či farby, ktoré sa páčia im. Nemusíte im kupovať rozprávkové kostýmy, stačí im ráno vybrať 2 sady oblečenia vhodné na dané poveternostné podmienky a nechať ich vybrať si. Ak si tri dni po sebe oblečú červené tričko, nech, je to ich voľba. Nemyslite na to, čo povedia ostatní, môže vám to byť fuk. Dieťaťu však formujete osobnosť!
– keď ide o bezpečnosť
Ok, nemusíš ma držať za ruku na priechode, no ja ťa zachytím za kapucňu či rukáv a bezpečne prejdeme na druhú stranu. Samozrejme, neplatí to pri väčších deťoch, ktoré už majú vyvinutý pud sebazáchovy a uvedomujú si riziká spojené napr. s automobilovou dopravou. Rovnako treba nástojiť aj na tom, aby dieťa malo prilbu na bicykli či odrážadle, aby bolo vždy v autosedačke či v aute pripútané či aby malo rukávniky v bazéne. Ako? Jednoducho. Nechceš mať prilbu, ok, nejdeme von na bicykli. Dieťa bude frustrované, bude pravdepodobne plakať a možno sa aj hodí na zem. No je na vás, aby ste dieťaťu pomohli hnev „prežiť“, aby ste mu ukázali, že je to prirodzené, že sa hnevá, no musí si niesť následky svojich rozhodnutí.
