Výskumy, ktoré hovoria o tom, ako deti takmer výlučne medzi sebou komunikujú virtuálne, vám pridávajú vrásky na čele? Ak si myslíte, že medziľudská komunikácia je dnes rovnako dôležitá pre život, ako bola pred 20 rokmi, stále nie je nič stratené. Aj vaše dieťa sa môže dokázať vcítiť do kože druhého človeka, byť vnímavé a viesť plnohodnotný rozhovor, z ktorého budú mať radosť obe strany. Ako? Skúste ich naučiť byť empatickými a naďalej empatiu v nich rozvíjať. Najlepšie, čo môžete urobiť, je zamerať sa na túto schopnosť už od útleho detstva. Tu je niekoľko tipov, ako to dokážete.
Pocity nie sú tabu, rozprávajte sa o nich
Aby sa dieťa dokázalo vcítiť do kože iného, musí poznať najprv svoje pocity. Ako sa to naučí? Ideálne s vašou pomocou, tak, že dané pocity budete pomenúvať spoločne. Keď svojej ratolesti zoberiete hračku po upozornení a to sa začne zlostiť, povedzte: „Áno, teraz sa hneváš, to je prirodzené.“ Dieťa jednak bude vedieť, aké pocity momentálne zažíva, a zároveň s nimi bude vedieť samo lepšie pracovať.
Práve to je cesta k tomu, aby bolo empatické a dokázalo porozumieť, ako sa iní cítia. Nebojte sa ani hovoriť o svojich pocitoch, keď ste si zabuchli kľúče v aute, keď vás dojal obrázok, ktorý vám nakreslila 7-ročná dcéra, keď ste sa smiali až ste plakali. Sme ľudské bytosti, pocity zažívame predsa počas celého dňa.
Ukážte deťom, čo je to empatia
Čo opička vidí, to opička robí. A presne také sú aj deti, ak uvidia, že sa zaujímate o to, ako sa majú, ako sa cítia, čo potrebujú, tak to budú vedieť aplikovať aj pri iných ľuďoch. Ak chcete, aby si váš syn upratal izbu, no ten sotva za sebou ťahá nohy, lebo sa celé doobedie šantil na ihrisku, namiesto toho, aby ste s ním „začali robiť poriadky“, mu povedzte: „Vidím, že máš toho dosť a si unavený. Teraz si odpočinieme a hračky upraceme potom.“
Ďalšou rovinou, ako demonštrovať svoju vnímavosť je pýtať sa na pocity detí, pokojne môžu byť vo fiktívnej rovine: Čo by ťa urobilo najšťastnejšou na svete? Čo by sa muselo stať, aby si bola smutná? Kedy si sa na mňa najviac hnevala? Samozrejme, že väčší účinok to bude mať, keď okrem svojich detí budete vnímavý aj k okoliu. Rovnako môžete deti pochváliť, keď sú vnímavé alebo urobia dobrý skutok, určite ich to poteší a dodá odvahy do ďalších podobných činov.
Nebojte sa priznať vlastné chyby
Prišli ste domov maximálne unavená z práce a partner sa vás neustále niečo pýta, až mu nakoniec aj pred dcérou nepekne odvrknete. Prirodzene, aj to sa stáva, ľudia nie sú dokonalé stroje. V očiach dcéry ste však vzorom, ktorého správanie je hodné nasledovania. Čo robiť v takomto prípade? Priznajte si chybu, neskrývajte sa za svoju únavu a porozprávajte sa o tom.
Povedzte svojej dcére, že vás vaše správanie mrzí, mali ste toho veľa v práci, prišli ste unavená domov a pohár potom pretiekol. Nebolo to správne, ale aj to sa niekedy stáva, no nabudúce sa budete snažiť byť milšia. Teda okrem priznania chyby pridajte aj návrh riešenia, ktoré zabezpečí, aby sa podobná situácia už neopakovala a vyhli ste sa všetci nepríjemnej chvíli.
Rozdiely existujú, netajte to
V dnešnom svete nájdete neuveriteľné množstvo rozdielov, teraz nie je reč iba o farbe pleti, očí, vlasov, ale aj o úrovni vzdelania, bohatstva, sociálnych zručností. Každý sme iný a na tom nie je nič zlé, práve vďaka tomu je svet takým magickým miestom pre život, akým je. Snažte sa teda deťom vysvetľovať, že odlišnosť je prirodzená, a keď má jej spolužiačka ryšavé vlasy, nie je to dôvod na to, aby sa jej celá trieda vysmievala.
Pretože jeden deň sa môžu nespratní chlapci vysmievať z oranžových vlasov, druhý deň z volánikovej sukničky, ktorá im môže pripomenú minulé storočie. Práve vedomosti o odlišnostiach môžu pomôcť k tomu, aby sa váš syn či dcéra zastali iného dieťaťa, ktoré je šikanované kvôli nejakému rozdielu. Ak pôjdete vy ako rodič, detský vzor, príkladom, nebudete vystupovať neomylne a budete vnímavý – k okoliu i svojim deťom – rovnako empatickí budú i vaši potomkovia.
