Urobili sme si malý prieskum medzi Slovákmi, ktorí dlhšiu dobu žijú v zahraničí. Ktoré pochúťky im z domoviny najviac chýbajú?
Krupicová kaša
„Keď som bola malé decko, krupicovú kašu som neznášala. Cítila som tam pachuť múky, alebo čo…“ so smiechom hovorí Linda, dnes už skoro Austrálčanka. „Doma som nebola už dlhší čas, čo ma mrzí najmä kvôli sestre a jej malým deťom, ktoré som ešte naživo nevidela. Viem však, čo bude moje prvé jedlo na rodnej hrude – práve krupicová kaša.“
Bryndzové halušky
„Nebudem originálny, haha,“ píše Peter, ktorého práca doviedla do Španielska: „Milujem bryndzové halušky. Také, kde ani nie je cítiť smotana, len čistá májová bryndza a poriadne posypané opraženou slaninou. Keď sme boli v júni doma aj s priateľkou, ktorá na Slovensku bola prvýkrát, musel som ju prinútiť, aby ich ochutnala – vôbec jej nevoňali. No po prvom súste chcela zjesť aj moju porciu. Možno je to tým, že láska ide cez žalúdok…“
Šúľance s makom
Pred šiestimi rokmi sa Mária presťahovala do Philadelphie, aby pomohla dcére pri narodení syna. Zostala tam doteraz, hoci Slovensko považuje stále za svoj domov. „Zemiakové šúľance s makom sú jedlo, ktoré by som tu varila aj každý týždeň. O tie šúľance ani tak nejde, tie si urobím aj tu, ale mak, mak mi poriadne chýba,“ dodáva Mária.
Žemľovka
Čo iná rodina, to iný recept na žemľovku. Niekto ju robí z vianočky, iný zo staršieho pečiva, niekto pridáva hrozienka, niekto veľa škorice, niekto ju pripraví zo zvyškov, čo nájde v chladničke, a je to skutočná delikatesa. Petra, ktorá žije v Štokholme so švédskym manželom, si vybrala práve ju: „Veľa ľudí ju neznáša, no ja sa žemľovky neviem dojesť. Najlepšia je taká s vyšľahaným snehom navrchu. Mňam!“
Kysnuté koláče
Lýdia v Anglicku pomáha v domove pre ťažko chorých seniorov. Na Považí, odkiaľ pochádza, piekla každú sobotu pre vnúčatá kysnutý koláč s tvarohom. „Bežne dostupné sú tu múky, ktoré už v sebe majú prípravok na kysnutie, no nepodarilo sa mi natrafiť na takú kombináciu surovín, aby ten koláč chutil rovnako ako doma,“ upresňuje. „Od januára mám však tri mesiace voľno, tak si to u nás vynahradím.“
Kváskový chlieb
Pavel navštevuje univerzitu v Atlante a popritom sa poloprofesionálne venuje tenisu. Ak by si mal vybrať jedno jedlo, ktoré by mohol „teleportovať“ do svojej kuchyne, bol by to klasický kváskový chlieb. „Och, dedo piekol vlastný chlieb s kvásku, ktorý si sám ‘vykŕmil’, ako vravieval. Pre niekoho by mal možno príliš tvrdú kôrku, no my sme sa ním išli doslova zadrhnúť. Neskôr prebrala jeho štafetu mamina a tiež je to paráda. To mi v Amerike chýba najviac. Tieto ich polosladké sendviče nie sú nič moc teda,“
Poctivé maslo
Letuška Michaela už piaty rok žije v Dubaji, kde sídli jej domovská základňa: „Kedysi som domov lietavala častejšie, teraz už menej. Vybudovala som si tu zázemie, v Dubaji mám v podstate druhú rodinu. Keď však prídem k mame napríklad na sviatky, tá už vie, že ma najviac poteší teplá hrianka s poriadnou vrstvou poctivého masla. To je to, čo mi v Dubaji z jedál najviac chýba. A punčový rez od babky. Taká moja ‘guilty pleasure’.“
Vyprážaný rezeň so šalátom
„Naša rodina nie je veriaca, na Vianoce sme nikdy nemávali kapra, ale poriadny vysmážaný rezeň s majonézovým zemiakovým šalátom. Hoci sa v podstate všetky suroviny dajú zohnať aj vo Francúzsku, nikdy nechutí tak, ako doma. Aj keď mi ho sem príde pripraviť mamina. Už sa teším na tohtoročné sviatky,“ zamýšľa sa Boris, ktorý sa presťahoval do Paríža za svojou láskou.
Kotlíkový guláš
„Pochádzam z lesníckej rodiny. V hore som v podstate vyrastala a namiesto posedávania pred telkou vypĺňali moje detstvo aj dospievanie stanovačky, opekačky a túry. Víkendy sme často trávili na chate v Mojtíne, kde otec varieval celé dopoludnie poctivý kotlíkový guláš, kým som so sestrou a s mamou zbierala bylinky na sušenie na neďalekej lúke. Cítli sme ho už z diaľky. Tatino už, bohužiaľ, nežije, a taký guláš ako on neurobí nikto,“ spomína Tamara, ktorá tretí rok býva v malom prímorskom mestečku Trapani na Sicílii.
Chrumky, horalky a spol.
Lenka študuje na vysokej škole v Londýne: „Hoci cestujem za našimi relatívne často, raz do mesiaca mi rodičia posielajú balíček. Sú v ňom drobnosti, ktoré mi robia radosť – od žuvačiek s tetovačkou, ktoré majú občas v obľúbených potravinách mojej maniny, až po arašidové chrumky či horalky. Tieto sladkosti najviac chutia aj mojim spolubývajúcim. Jajati je môj najlepší kamarát, pochádza z Indie, tomu vždy mama pribalí sladené mliečko v tube.“
Tiež žijete v zahraničí? Napíšte nám do komentára, čo chýba najviac vám.
