Niekedy idylickú predstavu o pompéznom príchode z pôrodnice naruší prirodzená detská žiarlivosť. Aj keď sa starší drobec na bábätko na prvý pohľad tešil, razom môže byť všetko inak. Čo vlastne prežíva?
„Pamätám si, ako za mnou Zuzanka prišla raz večer. Bolo to asi týždeň po príchode s pôrodnice s Katkou. Mala vtedy 3 roky. Síce sme sa jej snažili všetko vysvetliť, no, priznávam, niektoré veci sme nechali len tak plynúť. Že je ešte malá. A teda, povedala: Mami, už ma budeš mať menej rada, keď máš už aj Katku. Srdce mi išlo prasknúť od žiaľu. Katku som položila do postieľky, pritisla som si Zuzku na hruď a slzy mi tiekli po lícach. Nevedela som, ako zareagovať. Nevedela som, ako jej to vyhovoriť, kde sa to v jej malej hlávke zobralo. Začala som opakovať, že to tak nie je, že ich mám predsa obe rovnako rada, ako má ona rada mamu aj tata, že sa to dá. Myslím, že bola skôr zmätená z mojej panickej reakcie, než by si z toho niečo vzala. Uplynulo odvtedy už 10 rokov, baby majú typicky súrodenecký vzťah, no na túto vetu nikdy nezabudnem,“ spomína mama Anna na zážitok po príchode druhého dieťaťa. Ako pripraviť staršieho súrodenca na príchod bábätka? A čomu sa nedá vyhnúť?
V jednej knihe som čítala, že príchod druhého súrodenca je podobný tejto scénke. Predstavte si, že večeriate s manželom. Zrazu sa celý rozžiari a s úsmevom vám začne hovoriť, ako vás má rád a aký je šťastný, že vás má. Že je to všetko také super, že sa mu zachcelo priniesť si domov ešte jednu manželku, nech je vám veselšie. Že bude spať vo vašej spálni, vo vašej posteli, že bude nosiť vaše staré oblečenie, že sa o ňu budete spoločne starať, vytvárať jej program, kŕmiť ju. Že to bude super! A má vás stále rovnako rád, ale bude mať rád aj ju. A vy by ste ju mali mať tiež rada! Bizarné, však? Približne takto to analogicky môže vyzerať v predstavách vášho dieťaťa, keď mu začnete rozprávať o ďalšom súrodencovi. Na čo? Veď nám je spolu dobre. Chcem vás len pre seba! Samozrejme, existujú aj prípady, a nie je ich málo, kedy sa deti na mladšieho súrodenca vyslovene tešia. Aj z nich sa však postupne časť stretne s prirodzenou žiarlivosťou. Rátajte s ňou, a preto:
1. Staršiemu dieťaťu venujte adekvátnu pozornosť, vyčleňte si čas, ktorý denne (!) strávite iba s ním.
2. Snažte sa mu venovať aj bezvýhradne (nie s bábätkom na rukách).
3. Nenakladajte mu viac zodpovednosti, ako znesie – musíš mi pomôcť, si starší brat, teraz budeš pomáhať, atď… Áno, je starší súrodenec, no stále je to rovnaké dieťa!
4. Buďte spravodlivý sudca. Snažte sa vyhnúť vetám, že bábätko za to nemôže, že je ešte maličké. Nebojte sa občas postaviť aj za staršieho súrodenca. Potrebuje to.
