5 chýb pred spaním, alebo ako neuspávať deti

5 chýb pred spaním, alebo ako neuspávať deti

Uspávanie maličkých detí, vystrájanie do postele tých väčších… To je nevyčerpateľná téma, s ktorou bojujú aspoň občas všetci rodičia. Ktorých chýb sa pritom bežne dopúšťame?

Z nejakého dôvodu mnohí dospelí odmietajú pracovať so skutočnosťou, že dieťa vie najlepšie, kedy potrebuje spať. Pravdepodobne je to preto, lebo svoje deti zahŕňame toľkými podnetmi, až túto svoju prirodzenú schopnosť strácajú. Vysvetlíme si na príkladoch.

CHYBA 1: Teraz ÁNO, teraz NIE…

Táto chyba trápi proces uspávania u malých bábätiek. Aj by sme videli, že je dieťatko unavené, ale práve je u nás návšteva, alebo potrebujeme ešte niečo dovariť… A vyhovovalo by nám, keby zaspinkalo aspoň tak.. o desať minút neskôr. Tak ho ešte chytro niečím zabavíme. Alebo necháme návštevu, aby sa s bábätkom potešila…

Hups, prešvihli sme to. Bábätko skrátka nechcelo spať vtedy, kedy to vyhovovalo nám, babičke, tetuške alebo kamoške. Bábätko chcelo spať HNEĎ a teraz je mrzuté.

Predstavme si to ako polievku. Videli sme, že sa už varí, ale neznížili sme teplotu. Polievka kypí a je už oveľa náročnejšie vrátiť ju späť do hrnca, než keby sme ju odstavili včas. Takže poučenie: všetko bokom, detské potreby sú priorita.

CHYBA 2: Nie sú hodinky ako hodinky

Čím sa máme riadiť, keď sa nedokážeme vcítiť do potrieb svojho dieťatka? Hodinkami, super! Ale čo urobiť, keď sú hodinky nášmu dieťaťu ukradnuté a riadi sa svojimi vnútornými hodinkami? Čo ak práve vylaďuje a prirodzene upravuje svoj spánkový režim?

Budeme s ním bojovať a presviedčať ho, že vieme najlepšie, kedy by malo oddychovať, alebo sa spolu s ním naučíme riadiť „inými“ hodinkami?

Môžeme s ním ležať hodinu, dve v posteli a zúriť, prečo sa stále mrví. Alebo môžeme jednoducho počkať, kedy sa mu bude chcieť naozaj spať.

itočný tip: Riadiť sa pri uspávaní hodinkami dobre funguje vtedy, keď máme rituály, ktoré v danom čase poctivo dodržiavame. Dlhodobo – niekoľko týždňov až mesiacov. Deti v takomto režime dokážu naozaj fungovať podľa hodín.

CHYBA 3: Príliš veľa podnetov pred spaním

Len si to predstavme na sebe. Sme unavení, najradšej by sme si rovno ľahli a spali. Ale tak, dáme si ešte nejakú maškrtu, zapneme si seriál, prečítame si, čo napísala mama alebo svokra, kamoška a manžel… A bum, hlava plná myšlienok, cukor v krvi, zaspať sa nám nepodarí.

Hurá, sme dospelí, takže to môžeme nejako využiť a byť hore, koľko chceme. Ale počkať – čo by sa stalo, keby nás niekto poslal do postele a zakázal nám odtiaľ vyjsť, kým sa nevyspíme? Budeme pozerať do stropu, obhrýzať si nechty, klopkať po stene…?

Pochopiteľné, že mnohí rodičia chcú mať večer už konečne voľno. Ak však chceme deti úspešne pripraviť na spanie, mali by sme im dopriať pokoj, ticho, prítmie… Obrazovky, hluk, vzrušujúce hry, jašenice by mali byť tabu (hoci niektoré deti sa pred spaním potrebujú vyblázniť a paradoxne ich to upokojí – sami si svoje dieťa poznáte najlepšie). Alebo počítajme s tým, že potom potrebuje dieťatko ešte aspoň pol hodinku na upokojenie.

CHYBA 4: Spánok je za trest

Niežeby sme to niekedy takto mysleli. Ale spomeňme si, čo deťom hovoríme:

Ak budeš taká upišťaná, pôjdeš spať!

Uprac si to! Nevládzeš? Tak okamžite do postele!

Keď to už nevládzeš dojesť, choď rovno spať!

Teraz si ma nahneval, choď už do tej postele!

Väčšinu absurdných výrokov vyslovíme v zúfalstve. Sami sme unavení, niečo nám chýba, nie sme spokojní a dieťa nám do toho neustále píli uši. Keby sme sa ho mohli na dnes už zbaviť pomocou zázračného tlačidla!

Pripomeňme si však, čo sa stane, keď príjemnú spánkovú rutinu spojíme s trestom. Deti odmietajú ísť do postele, aj keď sú unavené. Veď spať chodí len ten, čo neposlúcha! A ja už budem poslúchať, len do tej postele za trest nechcem ísť…

CHYBA 5: Mýlime si deti s vecami

A nahovárame si, že ich stačí vložiť do skrine (postele), zavrieť dvere a budeme mať pokoj.

Nie je to tak. Deti nie sú ako veci. Nedajú sa vypnúť. A ak sa im nedá zaspať, majú na to svoj dôvod. Zvyčajne veľmi podobný dôvodom, pre ktoré sa nedá zaspať nám. Napríklad majú plnú hlavu myšlienok a nevedia si s nimi poradiť.

Je dôležité sa s deťmi pred spaním pozhovárať. Pritúliť si ich, vypočuť, nehodnotiť, nekritizovať, neriešiť… Pýtajme sa, aby sme pomohli dieťaťu vyjadriť to, čoho trápi. Či už je to naozaj trápenie alebo len plno skvelých nápadov.

Podobne ako zuby, aj myseľ je dôležité pred spaním „vyčistiť“. A potom už naozaj stačí len bozk na dobrú noc.

Je dôležité sa s deťmi pred spaním pozhovárať.
0 0 votes
Article Rating