Byť dobrou matkou neznamená splniť iba to, čo vidíte na očiach svojho potomka. Niekedy to so sebou prináša urobiť aj ťažké rozhodnutia, byť prísna či pozerať sa, ako sa dieťa trápi s rôznymi problémami. Je to však najdôležitejšia lekcia, ktorú môžete svojej dcére či synovi udeliť. Pripravili sme pre vás 4 tipy, ako pripraviť svoje deti na život.
Deťom nepomáhajte
Detskí lekári tvrdia, že najviac pomôžete deťom tak, že im pomáhať nebudete vôbec. V tomto prípade sa rada týka najmä malých detí – nepomáhajte im sadať, nepomáhajte im kráčať, nepomáhajte im otáčať sa na bok – ony to zvládnu samy, len sa to potrebujú naučiť. Ak tento proces učenia preskočia, pripravíte ich o lekciu, ktorú by takto získali a v tom horšom prípade im môžete spôsobiť zdravotné problémy. Táto rada sa dá však uplatniť aj pri starších deťoch, je tu však jeden rozdiel – deťom očividne nepomáhajte, pomôžte im však nájsť tú správnu cestu.
Ak nedokáže vypočítať príklad z matematiky, nerobte to za neho, sadnite si k tomu spolu a otázkami či drobnými radami ho naveďte na správnu cestu. Pretože správny výsledok nie je najdôležitejší, proces učenia, rozmýšľania o probléme, hľadaní cesty a nachádzania slepých uličiek je tá najlepšia pomoc, ktorú vaše dieťa môže dostať. Takto ho budete učiť trpezlivosti, zároveň ho pripravíte na dospelosť, keď bude musieť problémom čeliť samo.
Neporovnávajte ich s inými deťmi
Každý sme iní. Vďaka porovnávaniu s ostatnými deťmi vznikajú očakávania, ktoré sa nemusia vždy splniť. Nezáleží na tom, že susedkina dcéra začala chodiť už chodiť v 15. mesiaci a váš syn má už 17. mesiacov a nič. Niekto sa naučí skôr chodiť, iný rozprávať, ak je však váš potomok zdravý, tešte sa z toho a nesúťažte s inými rodičmi. Iba tak zbytočne vytvoríte tlak na svoje dieťa a zároveň môžete mať pocit, že ako matka zlyhávate.
Namiesto porovnávania sa sústreďte na to, v čom je vaša dcéra či syn dobrý, a podporte ho v tom. To platí najmä pre staršie deti. To, že najlepšej kamarátke vašej dcéry ide dobre matematika, neznamená, že aj ona musí ovládať rovnako dobre riešenie rovníc. Naopak, môže byť dobrá v jazykovej alebo tvorivej oblasti. Svoju energiu venujte do pozorovania toho, v čom skutočne vyniká, a pomôžte jej tento talent rozvíjať. Tak bude šťastná nielen vaša ratolesť, ale i vy. Nemusí byť každý doktorom či finančným žralokom, svet predsa potrebuje aj skvelých maliarov a spisovateľov.
Naučte ich priznať si chybu
Ak sa chceme zlepšovať, posúvať, byť spokojnejší, musíme sa poučiť z vlastných chýb. Ako to však máme urobiť, ak si ich nedokážeme priznať? Na Slovensku sa stále považuje urobenie chyby za niečo, za čo by sme sa mali hanbiť, čo by sme mali skrývať a ideálne zvaliť na niekoho iného. Vysvetlite svojmu dieťaťu, že robiť chyby je úplne prirodzené a nevyvaruje sa ich nikto. Či vy, či prezident, či Cristiano Ronaldo, alebo Taylor Swift. Urobiť chybu je na dennom poriadku, dôležitejšie je však zobrať si z nej poučenie.
Spraviť chybu nie je osobné zlyhanie, ten, kto sa snaží, učí sa niečo nové a chce byť lepší ich robí často. Nie je to dôvod na výsmech ani zatváranie očí, práve naopak – je to jedinečná šanca, ako získať zadarmo ďalšiu dôležitú lekciu. Najlepšie to svoje deti naučíte tak, že im pôjdete príkladom – ak vám prihorí kurča, lebo ste sa hrali s vaším potomkom, nehovorte: „To preto, lebo si ma zabával,“ skúste povedať: „Jój, bola som nepozorná, nabudúce si musím nastaviť časovač.“
Určte im hranice
Deti, ktoré majú dovolené všetko, tvrdo narazia pri prvej autorite. Preto sa nemusíte báť byť prísnym, ale spravodlivým rodičom – predsa to robíte pre svoju ratolesť, pomáhate jej s prípravou na život. Dôležitejšie však ako stanoviť hranice je trvať na ich dodržiavaní. Ak raz svojmu potomkovi niečo zakážete a druhýkrát dovolíte, bude zmätený a zároveň budete strácať v jeho očiach rolu autority. Preto ak raz niečo poviete, musí to platiť (preto si radšej dobre premyslíte, čo chcete povedať).
Hranice sa však netýkajú len správania, ale napríklad aj hračiek. Nemusíte dieťaťu vždy kúpiť novú, keď sa mu nejaká zapáči vo výklade. Takto ho iba naučíte, že vždy dostane všetko, po čom zatúži – a navyše bez práce. Okrem toho, hrozí aj to, že si váš syn či dcéra prestane vážiť to, čo má, pretože môže mať vždy viac. Dôležité však je, aby ste so svojím synom či dcérou o tom diskutovali a vysvetľovali, prečo mu hračku nekúpite. Nechoďte na to z pozície moci „lebo som povedala“, ale vysvetľujte, že iné veci dôležité – láska, domov, rodina, učte ho hodnotám. Nebojte sa byť prísnou mamou, oveľa dôležitejšie pre dieťa je, aby ste boli spravodlivá.
