Dojčenie na verejnosti je kontroverzná téma, ktorá čoraz viac polarizuje spoločnosť. Kým jedna skupina ju vníma ako úplne prirodzenú súčasť starostlivosti o dieťa, ďalšia dojčenie medzi ľuďmi považuje za teatrálne prejavy, pútanie pozornosti, niektorým pohľad na dojčiacu matku nie je príjemný. So svojimi názormi sa pre náš magazín podelili dve mamičky, ktorých postoje sa diametrálne odlišujú. A aký je váš postoj? Napíšte nám v komentároch.
Pred pár týždňami rezonovala u našich českých susedov kauza o dojčení v banke. Pracovník bezpečnostnej služby ženu upozornil na nevhodné správanie, vďaka čomu si inštitúcia vyslúžila vlnu kritiky. Pred niekoľkými dňami sa stala podobná situácia aj na Slovensku. V petržalskej reštaurácií personál vyzval matku, ktorá dojčila svoje dieťa, aby sa zakryla, pretože to prekáža iným hosťom. Rovnako ako v Česku, aj v tomto prípade podnik čelil poriadnej kritike, no zároveň sa manažmentu mnohí zastali. Máte podobnú skúsenosť?
Tabuizované dojčenie na verejnosti
„Svoje dieťa dojčím už rok a pol, no nikdy to nebolo na verejnosti. Keď bola maličká, prispôsobila som svoj program jej a zbytočne som ju nevláčila po reštauráciách a kaviarňach – bola by som z toho nervózna ja aj ona, na dojčenie vonku som teda nemala dôvod. Jeden krát som s ňou cestovala sama vlakom a bolo to zrovna v čase kŕmenia. Cestovala som v kupé so staršou dámou, ktorú som vopred poprosila o zhovievavosť a samozrejme, nemala problém – ešte z vlastnej iniciatívy „strážila dvere“, aby nás nikto nevyrušil,“ podelila sa so svojím názorom mamička 18-mesačnej Peťky, Sandra. „Podľa mňa mnohé mamičky situáciu zbytočne hrotia a provokujú, aby vyvolali konflikty. Vždy sa dá nájsť riešenie, ktoré je kompromisom a akceptovateľné pre obe strany. A nie vždy to musí byť dojčenie na toalete! Občas sa stačí toľko neprežívať.“
„Moje problémy s dojčením sa začali už v pôrodnici. Malá sa nevedela prisať, plakala od hladu, sestričky ma nútili dať jej umelé mlieko a ja som z toho bola psychicky v koncoch,“ začína rozprávanie Petra. „Po príchode domov som si zavolala laktačnú poradkyňu a po 10-dňoch potenia krvi a sĺz, sme to zvládli a úspešne dojčím aj druhé dieťa. Preferujem kontaktnú výchovu, mladšie dieťa nosím v šatke a dojčím na požiadanie. Občas v parku, kým sa starší Patrik hrá na ihrisku, občas aj v reštaurácií. Už som dojčila aj v rade pri pokladni v supermarkete. Nerobím z toho vedu, snažím sa to urobiť vždy čo najviac nenápadne a v tichosti tak, aby som nikoho nepoburovala. Myslím, že je to lepšie, ako by mala malá 20 minút vrieskať od hladu a znervózniť tak všetkých na okolo. Nakupovať predsa musím a občas sa časovo nedá prispôsobiť všetko dieťaťu. Najmä, ak ich máte viac, staráte sa pritom o domácnosť alebo ste sama-mama a musíte ešte popri nich aj pracovať“ A či sa už stretla s negatívnymi odozvami? „Samozrejme. Od zazerania starších až po slovné útoky od mužov, paradoxne. Myslím si, že je to všetko odraz nejakej traumy z detstva, z minulosti. Nikomu zdravému totiž pohľad na dieťa, ktoré konzumuje tú najprirodzenejšiu potravu, nemôže pripadať úchylne či poburujúco,“ uzatvára Petra.
Ako sa zachovať, keď vás vyzvú prikryť sa alebo ukončiť dojčenie?
Rodičia by mali viesť svoje deti k rešpektu a tolerancií. Hoci sa to nezdá, svoje dieťa formujete už od najútlejšieho veku, keď ešte nerozpráva a máte pocit, že ani nevníma – tým, ako sa rozprávate, reagujete na svoje okolie, komunikujete aj v krízovej situácií, mu ukazujete vzorce správania. V takejto situácií, ktorá bude pravdepodobne nepríjemná pre obe strany sa netreba zbytočne púšťať do diskusie. Hoci máme to šťastie a žijeme v slobodnej krajine, nezabúdajte, že sloboda jednotlivca sa končí tam, kde sa začínajú hranice iného človeka. Ak vám slušne oznámia, že je to v ich podniku nevhodné, rešpektujte ich rozhodnutie. Rovnako, ako v určitých typoch reštaurácií vyžadujú dress code a majú na to plné právu, môžu si majitelia či prevádzkari určiť podmienky, ktoré nemusia každému hosťovi vyhovovať. Ak sa rozhodli pre baby un-friendly koncept, rešpektujte to. Máte predsa právo na výber reštaurácie či kaviarne, kde je dojčenie prijímané ako bežný prejav starostlivosti o dieťa.
Poznámka: Autorka je sama matkou deväťmesačného dieťaťa. Tento text vyjadruje jej subjektívny názor a názory oslovených respondentiek.
