Spomeniete si na to, kedy ste naposledy doma upratovali? Podľa prieskumov sa upratovaniu ľudia venujú priemerne až jednu hodinu denne. Je to podľa vás užitočne strávený čas, alebo by ste si ho vedeli predstaviť prežiť efektívnejšie? Možno budete prekvapený, keď vám prezradíme, že neporiadok v domácnosti má negatívny vzťah nielen na vzťahy medzi jej jednotlivými členmi, ale aj na ľudský mozog a napríklad môže prispieť aj k obezite. Ako je to možné?
Poriadok uľaví mozgu aj zvyšku tela
Nemusíte byť najväčší puntičkár na svete, aby vám preplnený drez neumytého riadu pokazil deň. Alebo aby vás tony oblečenia trčiaceho zo skrine dokázali rozladiť. Alebo aby ste museli robiť poriadok so svojím potomkom po tom, čo na posteli má výber celotýždňových outfitov, obaly zo sladkostí či krabicu z pizze.
Je to prirodzené – ľudský mozog totiž už od narodenia dáva prednosť poriadku, organizácii, logickému usporiadaniu a predvídateľnosti. Vidieť to napríklad aj na malých deťoch, keď zrazu spod okna zmizne auto, ktoré tam parkovalo celé mesiace a ratolesť nedokáže pochopiť, že tam už nie je a iba bezradne rozhadzujú rukami a hovoria: „Ňe!“
Ak sme obklopení neporiadkom, zbytočne zaťažujeme pozorovaciu schopnosť mozgu, v dôsledku čoho prichádzame o schopnosť – vo väčšej či menšej miere – sústrediť sa. Prišli na to vedci z univerzity v Princetone. Okrem toho nám na tento neporiadok veľmi často/neustále padá zrak, čím mozog prichádza o cennú časť svojej pracovnej pamäte.
Neporiadok v domácnosti však negatívne nevplýva iba na činnosť mozgu, v niektorých prípadoch dokonca môže viesť k stresu či dokonca depresii. To všetko sa podpisuje aj na samotnom zdravotnom stave: imunita je oslabená, telo dokáže prijať zo stravy iba zníženú časť živín, a keď toto všetko spočítame, rastie riziko ochorenia cukrovky, srdca či výskytu obezity. Preto nie je prekvapením, že ak je domácnosť či pracovný stôl uprataný, vedie to k lepšej schopnosti sústrediť sa, pracovať s informáciami a poriadok tiež pomáha zvýšiť produktivitu.
Poriadok zvyšuje kvalitu fungovania domácnosti
Priveľa zbytočností v domácnosti, prepchaté skrine, zaprataný konferenčný stolík, chaos v kuchynskej linke. Neporiadok v domácnosti sa negatívne neprejaví iba na objektívnych faktoroch, akými sú zdravie a činnosť mozgu, ale aj na subjektívnych, ako je fungovanie vzťahov medzi jednotlivými členmi domácnosti.
Štúdie ukazujú, že neporiadok v domácnosti ovplyvňuje úroveň šťastia či spokojnosti členov tejto domácnosti. A tiež to, že tento vzťah je dosť silný. Okrem individuálneho nastavenia však neporiadok môže viesť aj ku konfliktom medzi partnermi či rodičmi a deťmi. Ak by sme chceli zovšeobecňovať, môžeme povedať, že ten, kto je obklopený neporiadkom, pohybuje sa v ňom väčšinu času, po určitom období sa sám premení na chaotického človeka.
Prospieva chaos a neporiadok kreativite?
Internetom sa šíri populárne motto: „Poriadok je pre blbcov, inteligent zvládne aj neporiadok.“ Je to však pravda? Ukazuje sa, že pri niektorých ľuďoch v konkrétnych profesiách môže byť chaos prospešným pre kreatívny proces. Aj to však iba v obmedzenom množstve – ako napríklad neporiadok na pracovnom stole. Výskumníci z univerzity v americkej Minnesote testovali, ako na človeka vplýva poriadok/neporiadok na pracovnom stole. Podľa ich štúdie sa ukázalo, že pracovníci s uprataným stolom si vyberali napríklad zdravšie pokrmy a prikláňali sa k overeným riešeniam.
Naopak, zamestnanci, ktorí mali neporiadok na stole, sa nebáli siahnuť po kreatívnejších a odvážnejších riešeniach pri pracovných problémoch. Práve chaos na ich stole im umožnil pozrieť sa na veci z novej perspektívy a do istej miery ovplyvnil ich myslenie. Ak si však teraz rozhádžete stôl a budete očakávať, že sa z vás stane špičkový kreatívec, trošku zabrzdíme vaše očakávania: takto to asi fungovať nebude.
Zaujímavým prístupom k poriadku v domácnosti, a teda aj v živote, je prístup Marie Kondo. Ak ste toto meno už zachytili a chcete sa dozvedieť viac, prečítajte si o tom, ako mať doma poriadok podľa Marie Kondo.
