Obdobie vzdoru je prirodzené obdobie v živote každého dieťaťa. U niektorého si to ani nevšimnete, iné vám dokáže dať poriadne zabrať – často môžeme pozorovať veľké rozdiely aj medzi súrodencami. Nielen váš postoj, ale najmä temperament dieťaťa a jeho povahové črty zohrávajú v tomto smere základnú úlohu. Ako s dieťaťom v období vzdoru komunikovať? A čo určite nerobiť?
Nechajte mu čas
Záchvat zúrivosti dostane dieťa zvyčajne na tom najnevhodnejšom mieste v ten najnevhodnejší čas. Keď čakáte v rade na pošte či v potravinách, keď sa ponáhľate so starším do školy, keď sa náhlite z ihriska, lebo mladší plače… Nie je to náhoda. Deti z vás možno cítia nervozitu, napätie, netrpezlivosť, možno sa náhlite a nevenujete mu dostatočnú pozornosť, možno pnutie trvá od rána a táto scéna je len dôsledok nakumulovaných problémov.
Znížte sa na jeho úroveň
Nestojte nad dieťaťom ako policajt. Znížte sa na jeho úroveň a čakajte. Skúste nadviazať očný kontakt. Najskôr to dieťa možno ešte viac rozruší, ale neskôr sa cez očný kontakt môže práve skúsiť napojiť.
Nerozprávajte
Ak dieťa spustí hurónsky rev, nesnažte sa ho prekričať, ani mu dohovárať. Môžete pokojne opakovať – som tu, keď ma budeš potrebovať, počkám. Snažte sa zachovať si chladnú hlavu a nevšímať si okolie. Každý rodič si tým prešiel! A keď aj nie, môže vám byť jedno, čo si myslia. Keď sa dieťa trochu upokojí, môžete mu navrhnúť objatie. Alebo prejsť k ďalšiemu bodu, keď nie je kontaktný typ.
Pomenujte
Pomenujte emócie aj problém – keď prehrmí najväčšia zúrivosť. Vidím, že si smutný, smutná, lebo ste chceli zostať na ihrisku. Aj mne sa tu páči. Musíme ísť však domov variť obed. Môžeme si zobrať tieto šišky a po obede si z nich skúsime urobiť veveričky. Nesnažte sa však príliš odlákať pozornosť, deti by sa mali naučiť pomenovať, ako sa cítia a pocity spracovať.
Naučte ho zvládať frustráciu
Deti sa najviac učia nápodobou, preto ho naučte zvládať frustráciu tak, že mu ukážete, ako jej čelíte vy. Keď sa vám nedarí zatvoriť skrinku s pokazeným pántom, keď vysypete kávu, keď sa náhlite do práce, keď vám bábätko pokazí obľúbený rúž alebo pokreslí stenu… Ukážte mu, že je v poriadku sa hnevať a ako k hnevu pristupovať. Pomenovať si, čo sa stalo, pomenovať si, ako sa cítim a napraviť to. Och, teraz sa mi zrovna vysypala káva, keď sa najviac ponáhľam! Som nahnevaná a smutná, že budem meškať do práce. Budem sa musieť poponáhľať a nestihnem si tú kávu doma ani vypiť. Och. Vynahradím si to poobede. Hoci si myslíte, že dieťa je príliš nezrelé, aby takéto správanie pochopilo, mýlite sa. Dieťa si tieto vzorce fixuje a postupne sa podľa nich začne správať aj ono samo.
