Aj skúsení záhradkári často váhajú, či sa pustiť do pestovania špargle. Vyžaduje si totiž dávku trpezlivosti. Určite to však stojí za to, keďže ide o jeden z najväčších darov prírody. Navyše, nevyžaduje až takú pozornosť a prináša bohatú úrodu. Necháte sa presvedčiť?
Špargľa, ktorú si vypestujeme doma má neprekonateľnú chuť a vyzerá veľmi pekne aj na pohľad. Navyše, najviac ju využijeme práve pri príprave zdravých obedov. Túto zeleninu môžeme pražiť, dusiť alebo blanšírovať. Na zvýraznenie jej chuti nám môže výborne poslúžiť cesnak, citrón alebo maslo. Vypestovať si môžeme jemnú bielu alebo korenistejšiu zelenú. Rozdiel pri zelenej je v prístupe svetla aj hĺbka výsadby priesad, ktoré sa sadia plytšie.
Chce to trpezlivosť
Jednou z najunikátnejších vlastností na špargli je fakt, že dlho vydrží. Na jednom stanovisku dokáže rásť aj celú dekádu. Špargľu pestujeme zo semena. Predtým, než sa pustíme do pestovania je potrebné predpestovať si sadbu. To znamená, že osivo musíme vysiať o rok skôr – v termíne od konca marca do začiatku apríla do pareniska alebo koncom apríla priamo do pôdy. Samotnej úrody sa ale dočkáme až v treťom roku pestovania. V ďalších rokoch treba popracovať na hnojení, prevencii chorôb aj opatrný zber. Úroda vydrží približne tri až štyri dni vo vlhkej utierke, odložená v chladničke.
Ako postupovať pri sejbe?
Pri sejbe do zakoreňovačov je potrebné dať do každej bunky len jedno semienko. Lepšie tak zistíme koľko semien bolo schopných vyklíčiť. Postačujúca hĺbka sú dva centimetre. Po vysiatí treba všetko dobre poliať vodou a prihrnúť zeminu, alebo použiť čiernu fóliu, keďže semená špargle klíčia v tme. Pre rýchlejšie klíčenie môžeme semená nechať predklíčiť troj až päťdňovým namáčaním v teplej vode. Približne o mesiac vzídu prvé rastlinky. Porast mladých priesad treba pravidelne zavlažovať a od začiatku leta aj mierne prihnojovať. Keď sadba dosiahne výšku 30 cm, potrebné je vysadiť ju na trvalé stanovisko do vopred pripravenej pôdy. Dávka obozretnosti je namieste, pretože špargľa sa z roka na rok stenčuje.
Predtým než však založíme špargľovisko, mali by sme pamätať na to, že pôda by mala byť jemná a na začiatku jesene zryľovaná do hĺbky až 90 cm. Vhodné je do nej zapracovať maštaľný hnoj, draselnú soľ aj síran amónny. V júli alebo auguste môžeme vysadiť predpestované priesady. Špargľa sa vysádza do hĺbky 18 až 20 cm, na vzdialenosť v riadku 30 cm. Ak je vonku sucho a teplo, mali by sme jej dožičiť bohatú zálievku. Porast by sme mali postupne prihŕňať vrstvou pôdy a zbavovať ho burín.
Zber špargle
Ak sme na konci druhého roka pestovania bielej špargle, odporúča sa zrezať všetky omrznuté časti a odumretú vňať. Pri zelenej sa zrezávajú všetky nadzemné výhonky, ktoré vyschli. Takýmto spôsobom si začneme prípravu špargľoviska na zber. Počiatkom apríla nasledujúceho roka si vytvoríme v okolí bielej špargle hrobček, ktorý navrchu uhladíme, napríklad lopatou. Ak chceme výhonky zjesť už o niekoľko dní skôr, hrobčeky je potrebné prikryť čiernou fóliou. Postupne ako sa bude zvyšovať teplota pôdy, špargľa porastie rýchlejšie. Špargľu zbierame denne pomocou noža a odhŕňaním pôdy. Zelená špargľa sa zbiera z rovného povrchu hlinito-piesočnatej pôdy. Odrezávajú sa iba výhonky dlhšie ako desať centimetrov – kratšie dorastú do ďalšieho zberu.
