Ako hovorí klasik: „To, že vieš písať, ešte neznamená, že vieš písať.“ Spisovateľom sa nikto nenarodil, sú za tým roky driny, čítania, škrtania, prepisovania, zahadzovania papierov, tvorivých páuz a straty viery v svoje schopnosti. Hoci dnes už vie prakticky písať (a čítať) každý, nie každý vie napísať text, ktorý je dobre čitateľný: emotívny, smutný, veselý, vtipný, s pointou, so zaujímavými myšlienkami. Ak patríte medzi tých, ktorí by radi rozvíjali svoj spisovateľský talent alebo by s písaním chceli začať, máme pre vás niekoľko tipov, ako sa v tejto oblasti zdokonaliť.
Inšpirujte sa najlepšími
Klišé „ťažko na cvičisku, ľahko na bojisku“ nevzniklo pre nič za nič – skutočne platí a vždy platiť bude. Začať písať bez toho, aby ste si prečítali čo i len jednu knižku, veľké výsledky neprinesie. Ak sa chceme učiť, je správne sa učiť od tých najlepších. Preto čítajte, čítajte, čítajte. Nech už je to klasika, moderní autori, básne či próza. Vyberajte si však diela rešpektovaných autorov. Aj keď vás spočiatku môže ich úroveň demotivovať a budete to chcieť vzdať so slovami: „Tak takto ja písať nikdy nebudem,“ nevzdávajte sa. Zrejme nebudete, ale môžete sa k tomu priblížiť – a keď sa budete snažiť, môžete dosiahnuť aj ich úroveň. Pri čítaní týchto diel sledujte aj viac ako iba slová: vetnú skladbu, použité slová, dynamiku či členenie textu.
Skúšajte písacie cvičenia
Existuje množstvo cvičení, ktoré vám pomôžu zlepšiť sa v tvorivom písaní. Napríklad si zoberte papier a začnite písať, nerozmýšľajte a 5 minút vkuse píšte – bez toho, aby ste si to po sebe prečítali, aby ste text opravovali, aby ste mali zadanú tému, aby ste dopredu poznali pointu. Takto získate „flow“ a budete sa prvotne sústrediť viac na pointu, na záver, ako na samotnú úroveň textu. Upraviť ho môžete až po tom. Alebo si vyberte 4 zdanlivo nesúvisiace výrazy – plynová bomba, banka, myš, glóbus – a skúste ich zakomponovať do krátkeho príbehu. Alebo si zalistujte v knihe, slepo ukážte na jednu vetu, napíšte si ju na papier – bude poslednou vetou textu – a skúste k nej dopísať zvyšok. Alebo… si vymyslite svoje vlastné cvičenie.
Vracajte sa k svojim starým textom
Táto rada má dve roviny: prvou je, že text, ktorý napíšete, nechajte ešte deň odležať v zásuvke. Následne ho vytiahnite, prečítajte a vylaďte. Nebudete mať k nemu taký vášnivý vzťah, ako keď ste ho dopísali, vtedy robia korekcie aj sebakritika lepšie. Vďaka tomu ho dokážete posunúť na novú – ešte lepšiu – úroveň. Druhou rovinou je, že nikdy nie je na škodu vracať sa k textom, ktoré ste napísali pred mesiacom, pred tromi, pred rokom. Môže vám to vliať nové sily: „Wau, toto, že som písal ja? Dnes by som to zvládol oveľa lepšie.“ Alebo takýto text tiež môže pomôcť pri hľadaní inšpirácie – čo keby ste text na rovnakú tému skúsili napísať dnes? Inak, sviežo, skúsenejšie. Prípadne vám môže pripomenúť chyby, ktoré ste robili a zistiť, či ste ich už odstránili.
Zapisujte si myšlienky, situácie, pocity
Kde pri písaní hľadať inšpiráciu? Všade navôkol – veď čo už môže byť inšpiratívnejšie ako život sám. Niečo vás rozosmialo, zarmútilo, šokovalo, nútilo zamyslieť sa? Zapíšte si to. Pokojne to môže byť aj úryvok rozhovoru, konkrétna situácia, zaujímavý vzhľad človeka, absurdita z úradu. Prečo sa oplatí zapisovať si takéto situácie? Môžete ich zakomponovať do príbehu, môžete na nich postaviť krátku poviedku, no to najhlavnejšie: poslúžia ako ďalší tréning na zlepšenie sa v písaní.
Čo je to dynamika textu?
Ak. By. Ste. Písali. Len. O. Kúsok. Dlhšie. Vety. Ako. Toto. Asi by sa vám taký text dobre nečítal, rovnako by sa vám však text dobre nečítal ani vtedy, keby ste nevedeli myšlienky dobre roztriediť, usporiadať a upratať do viet správnej dĺžky, vtedy by sa mohlo ľahko stať, že čitateľ by sa v tom mori slov mohol stratiť, alebo aj utopiť, lebo to sa na rozbúrenom mori môže stať, všakže. Takže: text má dobrú dynamiku, keď sa v ňom striedajú dlhšie aj kratšie vety. Keď čitateľ nemá pocit, že sa pri texte zadrháva, alebo sa spustil dole nekonečným toboganom. Pomôckou môže byť, keď si váš výtvor nahlas prečítate: to napovie skutočne veľa.
Schovajte ego a prehnané ciele
A teraz vám všetkým ukážem, ako dobre viem písať. Ak by sa každý autor pustil do písania s takýmto nastavením, asi by veľa čitateľných textov nevzniklo. Vaše ego by z príbehu nemalo byť cítiť – radšej, nech je z neho cítiť človečinu, humor, emócie, radosť, smútok. Nech nemusí čitateľ rozmýšľať, či ste text písali pre seba, alebo pre neho. Ako väzenská guľa na nohe môže pôsobiť, keď si sadnete k počítaču či notesu s tým, že teraz idete napísať ten najlepší, najvtipnejší, najoriginálnejší príbeh na svete.
Prehnané ciele sú zväzujúce, najlepšie diela vznikajú vtedy, keď sú úprimné a autor ich potrebuje dostať zo seba von. Nech už sa túžite zlepšiť v písaní z akéhokoľvek dôvodu – chcete mať krajší denník, radi by ste napísali knihu básní, alebo len chcete čítať svojim deťom niečo originálne pri uspávaní – dôležité je nevzdať sa, písať, čítať, písať, opravovať, vracať sa späť k svojim textom a niekedy aj zbytočne nepremýšľať.
