Začalo vaše dieťa chodiť do škôlky a vy sa neviete dočkať, až sa na konci dňa stretnete? Idete ho nedočkavo vyzdvihnúť a čakáte, že vám dieťa do detailov rozpovie, ako sa malo, čo robilo, akých má spolužiakov, aké sú učiteľky a aký malo deň? Namiesto toho sa dočkáte len odpovede – „neviem“ alebo ešte častejšej – „nič“. Nie je to veru ľahké dozvedieť sa všetky tieto veci. Nehľadajte chybu v sebe alebo v dieťati. Vo veku od 3 až do 7 rokov má dieťa často problémy so slovným vyjadrením svojich pocitov. Ako mu pomôcť?
V prípade, že niečo nie je v poriadku, vám dieťa nepovie. Že sa niečo deje môžete spozorovať prostredníctvom zmien v správaní. Sťažuje sa na bolesť brucha pred škôlkou, omnoho častejšie sa škriepi so svojimi súrodencami? Ťažko sa mu zaspáva? V prípade, že dochádza k spomenutým zmenám, nie je niečo v poriadku a mali by ste zbystriť pozornosť.
Ako dosiahnuť, aby nám dieťa porozprávalo svoj deň, a tak sme prechádzali situáciám, kedy sa už v dôsledku problémov zmení jeho správanie?
Pokladajte správne otázky
V prípade, že sa priamo dieťaťa opýtate „Čo sa deje?“, „Máš nejaký problém?“, tak sa odpovede nedočkáte, pretože z podobných otázok môže dieťa chytiť paniku. Ak má problém, tak sa musí celkovo cítiť zle a otázky, na ktoré nevie odpovedať, mu nepomôžu. Preto sa snažte zvoliť skôr otázky typu: „Si smutný alebo skôr nahnevaný?“ Snažte sa identifikovať jeho pocity a opýtajte sa ho konkrétne na ne.
Hrajte sa s ním
Túto techniku využívajú často psychológovia. Deti používajú pri hre svoje skúsenosti, často do hraných situácií premietajú práve svoje zážitky. Môžete vytiahnuť lego alebo sa zahrať s bábikami. Navrhnite napríklad situácie – stavba domu, hranie sa na školu, na učiteľov… Možno práve cez hru prídete na to, čo trápi vaše dieťa alebo mu naopak robí radosť.
Kreslite si spolu
Kreslenie je ďalším obľúbeným nástrojom psychológov. Samozrejme, nepúšťajte sa do analýz kresby vášho dieťaťa, tu rodičovi môže chýbať odborné vzdelanie. Použite skôr kresbu ako prostriedok, ktorý vám pomôže rozvinúť dialóg s dieťaťom. Napríklad dieťa nakreslí rodinu, ale bez svojho najmenšieho brata? A podobne…
Rozprávajte o sebe
Skúste dieťa nevypočúvať, ale povedzte mu o tom, aký ste mali vy svoj deň. Nevadí, že ste boli celý deň v práci, povedzte mu napríklad, akých ľudí ste stretli, čo ste mali na obed, čo vás cez deň potešilo alebo naopak zarmútilo. Uvidíte dieťa sa rado pridá a zrazu ho nebudete vedieť v rozprávaní zastaviť.
