Zapamätajte si základné pravidlo: každé dieťa je iné a vy samy najlepšie viete, čo platí pre to vaše. Ste mama, materinský inštinkt vás nesklame, len mu musíte načúvať. S akými dilemami sa pravdepodobne stretnete?
1. Zavinovať či nezavinovať?
Mnohým deťom zavinovanie pomáha upokojiť sa – zmierňuje Morov reflex, teda prirodzený reflex novorodencov prejavujúci sa náhlym a prudkým roztiahnutím rúk a nôh, ktoré mnohé deti budí. Zároveň deťom dopraje pocit bezpečia, pretože im pripomína pobyt v maternici. Zavinujte však správne, tak, aby ste neohrozili vývoj ich kĺbov.
Niektoré deti zavinovanie doslova neznášajú a reagujú plačom a krikom. Nezostáva vám nič iné, ako ich rešpektovať.
2. Uspávať na rukách či hojdaním?
Deti pred spánkom potrebujú spomaliť. Tým, že ich „naučíte“ na rýchle hojdanie alebo poskakovanie na fitlopte, môžete sa stať „otrokom“ uspávania. Bábätká síce uspíte, no môže sa stať, že sa interval hojdania sa bude predlžovať a frekvenciu poskakovania budete musieť stále zrýchľovať. Ak detičky potrebujú upokojiť, vezmite si ich na ruky a prechádzajte sa s nimi v náručí „v klbku“. To im pripomenie pobyt v brušku.
3. Cumlík alebo nie?
Cumlík pomáha dieťatku upokojiť sa, predlžuje spánok a utišuje. Ak plánujete dojčiť dlhodobo, pravdepodobne cumlík používať nebudete chcieť. Podľa postrehov laktačných poradkýň totiž môže spôsobiť skoršie odstavenie dieťaťa. Rovnako však stretnete maminy (aj tatinov), ktorí cumlík dieťaťu dopriali na dlhé mesiace a rovnako dlho dojčili.
4. Uspávať dojčením?
Niektoré spánkové terapeutky odporúčajú nevytvárať dieťaťu spánkové asociácie – teda uspávať dojčením či kolísaním na rukách, alebo fitlopte. Iné však uspávanie dojčením podporujú. Tak podľa čoho sa rozhodnúť? Ak vaše dieťatko zaspí pri dojčení (a stihne sa predtým dostatočne napapať), nie je na tom nič zlé a nič, čo by ste museli meniť alebo sa cítiť previnilo.
5. Spoločný spánok v posteli či samostatná postieľka?
Snáď neexistuje kontroverznejšia debata než tá o detskom spánku v manželskej posteli. Mnohí na spoločné spanie nedajú dopustiť, rovnako veľká skupina ho však nepodporuje a deti prakticky od narodenia ukladá do samostatnej postieľky. Ak hľadát vedeckú odpoveď na to, čo je správne, tak vás opäť sklameme. Neexistuje. Niektoré deti v postieľke prespia celú noc od troch mesiacov, iné nezaspia inde ako pri mame či tatinovi do troch rokov. Isté však je, že musíte načúvať iba tomu vlastnému – dieťaťu aj srdcu. Intuícia vám napovie, čo je správne pre vás. A netrápte sa, ak to nejde podľa vašich predstáv! Každé dieťa skôr či neskôr bude predsa spať vo vlastnej posteli.
