Každý rodič sa nevie dočkať momentu, keď od svojho drobca začuje prvé slovo. Pripravili sme preto pre vás 6 tipov, ktoré vám pomôžu rozvíjať komunikačné schopnosti bábätka od 0 do 3 rokov.
1. Pozerajte sa bábätku do očí
V teórii komunikácie sa hovorí o tom, že rečník by sa mal prispôsobiť svojim poslucháčom. Keď sa rodič rozpráva so svojím dieťaťom jediný rozdielnie je vo vnímaní sveta, ale aj vo veľkosti. Bábätko je výrazne menšie ako mama či otec, a tak pohľad priamo do tváre je niekedy náročný. Nebojte sa čupnúť k plaziacej sa ratolesti, aby ste na ňu lepšie pozreli a možno si všimli aj ďalšie, nenápadné signály – zrýchlený dych, uvoľnené telo.
Vďaka tejto novej perspektíve uvidíte svet, ako ho vidí váš drobec. To vám pomôže sledovať to, o čo sa zaujíma – či je to kaktus na parapete, sneh za oknom alebo knižka v poličke – a následne tomu prispôsobte komunikáciu: „Páči sa ti kaktus? Tie rastú na púšti, keď budeš väčší pôjdeme sa pozrieť do botanickej záhrady.“
2. Opisujte to, čo robíte
Opisovať a komentovať môžete úplne všetko: „Teraz si mama oblečie jednu ponožku na nohu a teraz druhú ponožku na druhú nohu.“ Nebojte sa rozprávať o tom, čo robíte, vidíte, o čom rozmýšľate. Prečo je to dôležité? Najmä v začiatkoch získava bábätko informácie o tom, ako funguje reč, znejú slová, že rozprávať sa je pre ľudí prirodzené. Neskôr, keď už bude vaša ratolesť slovám aj viac rozumieť, skúste sa viac zamerať na komentovanie činností, ktoré vykonávate pravidelne – kŕmenie, prebaľovanie, kúpanie. Vďaka tomu sa na neho nalepia časti alebo aj celé slová, ktoré môže neskôr použiť aj samo.
3. Gestá sú skvelou pomôckou
Pri rozprávaní sa s bábätkom sú gestá skvelou pomôckou: vizuálne signály pomáhajú detskému mozgu priradiť k slovám ich skutočný význam. Základom je byť tvorivý, okrem bežne používaných signálov ako zamávanie rukou na rozlúčku či otváranie a zatváranie dlane, ktorým ukazujete, aby vám drobec niečo podal, si pokojne vymyslite aj ďalšie pohyby. Bábätko takto bude môcť vyčítať obsah vašej správy nielen z intonácie vášho hlasu, ale aj očami.
4. Zbytočne sa neponáhľajte
Počkať sa niekedy oplatí. Inak tomu nie je ani pri komunikácii s bábätkom. Keď bábätko niečo chce, napríklad ďalšiu lyžičku výživy, počkajte na signál. Dieťa sa môže pozrieť na lyžičku a potom na vás, v tomto momente môžete tento krok okomentovať slovami: „Prosíš si ešte papať?“, ak sa dcéra či syn usmeje, splňte toto prianie. Vďaka tomu, že počkáte na signál dieťaťa, mu dávate najavo, že ľudia medzi sebou komunikujú. To v neskoršom veku pomôže so zámernou komunikáciou bábätka.
5. Opakovanie činnosti po bábätku
Zrkadlenie, teda opakovanie činnosti po bábätku – či už činností, zvukov alebo smiechu – mu dáva najavo, že tým, čo robí, dokáže ovplyvniť svet. Dôležité však je, aby ste sa v týchto aktivitách prestriedali, dieťa tak pochopí princíp komunikácie: raz ty, raz ja. V začiatkoch by ste mali zrkadlenie iniciovať hlavne vy, bábätko to za vás preberie až neskôr.
6. Používajte krátke slová
Aby bábätko začalo ľahšie rozprávať, pomôžete mu zjednodušovaním slov. Namiesto „pozerať“, skúste „kuk“, „spadnúť“ nahraďte „bác“ a tak podobne. Tieto skrátené tvary často opakujte, aby si ich dieťa osvojilo. Samozrejme, nemusíte používať úplne detské slová, ale ani zložité dospelácke – dôležité je nájsť cestu, ktorá nebude proti srsti vám ani vášmu drobcovi. Nebojte sa však ani pýtať jednoduché otázky: „Kde je cica? Kam išiel havo?“ Hoci vám dieťa nemusí vedieť na ne odpovedať slovne, dokáže to pohľadom, gestom či výrazom tváre.
