Čo je ešte „nehoda“ a kedy to už treba riešiť? Od akého veku by sa malo dieťa definitívne na noc rozlúčiť s plienkou? Začalo sa pocikávať po príchode mladšieho súrodenca? Presne na tieto body sme si posvietili v dnešnom článku.
Dieťa sa zvyčajne odplienkováva v období po 18. mesiacoch veku, kedy dozrieva do tzv. fekálneho obdobia. Vykonávanie potreby je pre neho zaujímavé, doslova mu spôsobuje slasť. Preto je vhodné začať s odplienkovaním hneď, ako na dieťati spozorujete, že si vylučovanie uvedomuje, že vám hlási, že ide vykonať potrebu alebo sa poobednom spánku budí so suchou plienkou a vyciká sa až potom čo mu ju dáte dole. Niektorým deťom trvá týždeň, kým si zvyknú chodiť na nočník, iným to trvá dlhšie. Rešpektujte potreby vlastného dieťaťa a netlačte na pílu, aby ste mu nespôsobili viac škody ako osohu. Dieťa sa musí naučiť ovládať zvierače a musí si to osvojiť v pokoji a v bezpečnom prostredí. Za „nehody“ ho netrestajte ani naň nekričte, nerobí to naschvál. Len v pokoji vysvetľujte.
Ak sa však dieťa začne pocikávať v noci po niekoľkých mesiacoch bez nehody a vylúčite zdravotný problém – napr. prechladnutie, posvieťte si na jeho stravovacie návyky, nálady a emócie. Skúste k večeru obmedziť príjem tekutín (napr. namiesto polievky na večeru ponúknuť kašu, po kúpeli už nepijeme, atď). Ak sa situácia nezlepší ani potom, môže ísť o psychickú nepohodu.
Dieťa vo veku 3 – 4 roky by malo zvládať prespať noc bez nehody. Ako nočné pomočovanie u detí sa klasifikuje spontánne pocikanie sa dieťaťa, ktoré už malo osvojené ovládanie osobných potrieb.
Prečo sa deti v noci pocikávajú?
V psychologických poradniach sa často nájde spoločný menovateľ – vysoké nároky rodičov. Takéto deti sú často napomínané, aby nekričali, nejasali, spontánne sa neprejavovali a tým pádom idú proti svojej prirodzenosti. Naučia sa skrývať a zadržiavať svoje pocity. Následne v noci, keď sa cítia bezpečne alebo naopak, sníva sa im niečo nepríjemné, vypustia svoje pocity, uvoľnia zvierače a dôjde k pomočeniu.
Táto situácia často nastáva s príchodom zmien – ak je dieťa umiestnené v škôlke a ťažko to zvláda, ak príde súrodenec, rozvod rodičov… Pomôžte dieťaťu prejaviť sa, nechajte ho kričať, šteklite sa, jašte sa, objímajte sa, šantit. Rozprávajte sa a uisťujte ho o svojej láske a bezpečí. Nehádajte sa pred ním, nežite v „tichej domácnosti“, nenechajte ho čeliť intrigám. Dieťa všetko cíti a prežíva násobne intenzívnejšie ako dospelí. Ak sa situácia nezlepší ani do troch týždňov, nehanbite sa navštíviť odborníka. Niekedy môže byť pomočovanie klasifikované aj ako psychická porucha, dokonca v niektorých prípadoch sa nájde aj konkrétny nález na močových cestách, ktorý trauma spôsobila.
